Z uhla k uhliu

Lesk a zamat bobúľ

sladký trpký dozvuk triesel
zrelosť k výškam, duše hĺbka
na dosah dva konce klbka

v zamatovom šate
v šupkách omína sa
plnosť bytia
žitia čaša

uvoľní sa tlakom skrutky,
škárou v prese,
spádom prudkým,

potok šťastia sebou nesie
peny šum a trepot vesiel,

iskra zrodu dúfa v zrenie
vyčká časy, vykúpenie ..?

nedočká sa konca vekov
kvapky miznú, neúrekom

kvapka zemi
za hlt duši
hrdlo pýta,
srdce tuší

až sa minie
i tá kvapka
prázdnym svitom
žiari fľaša
zato duša plná vďaky
nad oblaky
nadýchla sa

z výšok
kde ciferníky stoja
pretrvá a pretrváva
pravda tvoja

v perspektíve staronovej
bez šatu vo vlažnej vani
jak čerstvo po milovaní

odhalená v kráse skrytej
v lístí rokov
v čaši mytej
pozbavená nepokoja
pravda tvoja a len tvoja.