Lesk a zamat bobúľ
sladký trpký dozvuk triesel
zrelosť k výškam, duše hĺbka
na dosah dva konce klbka
v zamatovom šate
v šupkách omína sa
plnosť bytia
žitia čaša
uvoľní sa tlakom skrutky,
škárou v prese,
spádom prudkým,
potok šťastia sebou nesie
peny šum a trepot vesiel,
iskra zrodu dúfa v zrenie
vyčká časy, vykúpenie ..?
nedočká sa konca vekov
kvapky miznú, neúrekom
kvapka zemi
za hlt duši
hrdlo pýta,
srdce tuší
až sa minie
i tá kvapka
prázdnym svitom
žiari fľaša
zato duša plná vďaky
nad oblaky
nadýchla sa
z výšok
kde ciferníky stoja
pretrvá a pretrváva
pravda tvoja
v perspektíve staronovej
bez šatu vo vlažnej vani
jak čerstvo po milovaní
odhalená v kráse skrytej
v lístí rokov
v čaši mytej
pozbavená nepokoja
pravda tvoja a len tvoja.
Celá debata | RSS tejto debaty