dlaňou mazať zamat bobúľ na povrchu hebký prach. Sladký trpký dozvuk triesel tlačí sa von ako mach. duší hĺbka k výškam mieri, prepojené nebesá, na dosah dva konce miery. vertikála nehne sa.

Vo výške kde žiara tleje stráca perie pravda tvoja mení sa a zreje. Bez šatu vo vlažnej vani v perspektíve staronovej jak čerstvo po milovaní. Odhalená v kráse skrytej v lístí rokov v čaši mytej, pozbavená nepokoja pravda nová a len tvoja.

žily ožili mi v čele sme sa dožili zle je to celé ´´