tieto suchá, horúčavy
nie sú nič
keď kôra suchá tam vo vnútrí
štípe ako bič.
plátna visia povešané
cez začernalé steny
kryjú, bránia čierny uhol
usadený v stane.
Ťažko nesú motív básne
šírky súkna, laná nití
do sietnice vypaľuje
negatív Ti plameň skrytý.
Mäkké svetlo presakuje
korytom budúcich vrások
vrstevnicou starých pých
lupeňami horkých lások,
do priesvitna vyschnutých.
V kotúčoch ich zvitky tlejú
v koncentráte pušných pár
vlhnú dychom petroleju
spomínajú na požiar.
Lupene raz také vzácne
popolom sú tvojich líc
všetky valce srdca pracne
fúkajú ho do ulíc
Celá debata | RSS tejto debaty