Z uhla k uhliu

Vyliali sa vody

Zaliali sa brehy

Hebkým dychom šumu

Sladkou penou nehy

Šepotom o vodnom kvete

O túlaní

O planéte

Vrýva sny o  putovaní

Prstom do žuly.

Prúdy spodné temné sily

Pootvoria skale žily

Do triedenia drahých kovov

Za svitu sa obuli.

Bralo púšťa nitky rúd

Polo slepo, polo v snách

Draho platí za prelud

Precitnutie príde, krach.

Až už vlnu tlačí vlna

Proti brehu ženie sa

Hĺbka jej je trýzne plná

uzamkli sa nebesá.

Hĺbka vášne

Hĺbka nehy

Vášne, ktorá hrýže brehy

Studená keď horkom padá

Mrazí, mení lávu na ľad.

Páli keď srieň ráno sadá

Žiari, sála, kryštál topí,

Kameň drtí, sú ho kopy,

Vydlabáva sľudy dreň.

Postupne, ho prúdom svojim

Rudy zbaví. Povodeň.

Ustúpi a ticho sadne

Na piesčité brehy kľud.

Silueta ráta v bahne,

Trblietavé sklíčka sľúd.

V kaluži tam

Mäkko leží, nezviecha sa

Stálosť brál,

Preosiata radosť z žitia

Vypustené žily

Žiaľ.

…

Bol si príliš neoblomný

a tak si sa pieskom stal.