Dlaňou mazať zamat bobúľ
na povrchu hebký prach.
Sladký trpký dozvuk triesel
tlačí sa von ako mach.
Duší hĺbka k výškam mieri,
prepojené nebesá,
na dosah dva konce miery.
vertikála
nehne sa.
V zamatovej sieti
v šupkách omína sa
plnosť bytia
žitia čaša.
Uvoľní sa tlakom skrutky,
škárou v prese,
spádom prudkým.
Íver šťastia sebou nesie
peny šum a trepot vesiel,
vône vody, zeme pach.
Iskra zrodu dúfa v zrenie
vyčká časy, vykúpenie.
nedočká sa konca vekov,
kvapky miznú, neúrekom
kvapku zemi
za hlt duši
hrdlo pýta,
srdce tuší
až sa minie
i tá kvapka
prázdnym svitom
žiari fľaša
zato duša plná vďaky
nad oblaky
nadýchla sa.
Vysoko kde žiara tleje
púšťa perie pravda tvoja
mení sa a zreje.
V perspektíve staronovej
bez šatu vo vlažnej vani
jak čerstvo po milovaní.
v púšti voľby.
Odhalená v kráse skrytej
v lístí rokov
v čaši mytej,
pozbavená nepokoja
pravda nová a len tvoja.
Celá debata | RSS tejto debaty