žily ožili mi v čele sme sa dožili zle je to celé ´´

Rukáv súka načrie hĺbky merá Do tmy sa púšťa len kal a sadze v očiach bude mať z toho čo zbiera Bez oči a s bahnom v tlame suka! prská Ti do tváre Žiadna miera nové dno sa láme. Toto je naša viera a za ňu zloží poklonu milovanej mame

Lesk a zamat bobúľ sladký trpký dozvuk triesel zrelosť k výškam, duše hĺbka na dosah dva konce klbka v zamatovom šate v šupkách omína sa plnosť bytia žitia čaša uvoľní sa tlakom skrutky, škárou v prese, spádom prudkým, potok šťastia sebou nesie peny šum a trepot vesiel, iskra zrodu dúfa v zrenie vyčká časy, vykúpenie ..? nedočká sa konca vekov kvapky miznú, […]

vedno odkiaľ vietor fúka? púšťať seba, baviť bohov, ukojiť si túžbu slepú, po krku vždy siaha ruka toho, čo sám si nenahmatá tepu.