Z uhla k uhliu

Vyliali sa vody
Zaliali sa brehy
Hebkým dychom šumu
Sladkou penou nehy
Šepotom o vodnom kvete
O túlaní
O planéte
Vrýva sny o putovaní
Prstom do žuly.
Prúdy spodné, temné sily
Pootvoria skale žily
Do triedenia drahých kovov
Za svitu sa obuli.
Bralo púšťa nitky rúd
Polo slepo, polo vo snách
Draho platí za prelud
Precitnutie prišlo. Ach.
Až už vlnu tlačí vlna
Proti brehu ženie sa
Hĺbka jej je trýzne plná
Uzamkli sa nebesá.
Hĺbka vášne
Hĺbka nehy
Vášne, ktorá hrýže brehy
Studená keď horkom padá
Mrazí, mení lávu na ľad.
Páli keď srieň ráno sadá
Žiari, sála, kryštál topí,
Kameň drtí, sú ho kopy,
Vyhlodáva sľudy dreň.
Postupne, ho prúdom svojim
Rudy zbaví. Povodeň.
Ustúpi a ticho sadne
Na piesčité brehy kľud.
Silueta ráta v bahne,
Trblietavé sklíčka sľúd.
V kaluži tam
Mäkko leží, nezviecha sa,
Rozpustená kryha brál,
Preosiata radosť z žitia
Vypustené žily
Žiaľ.
…
Bol si príliš neoblomný
Aj tak si sa pieskom stal.