Z uhla k uhliu

Nechajte spásť perly svini

nech si krásou črevá plní
nech sa v slnečniciach slní.

Nech si špiní.

Nech bohorovnosť toho kanca
posúdi kvality tanca
o kus žvanca
nech sa súdi
poprepiera druhým prádla
a nech si ním naplní sudy.

čia je pravda, kde je krása?
na tlačovkách ako zdá sa.

Nech jemu a jeho bravom
renta plynie,
plným právom;
naši môžu, zato vy nie.

Nech si perlí do éteru
nech nám trávi našu sféru
kým ohluchnú mikrofóny
toto predsa môžu oni.

Môžu! Za boha a národ
krochká tento bytia maród
poškrabká si trsy štetín
báchor splní do troch tretín
pripravený druhých kárať
z ovsu, slamy svätožiara.
Cesta von je zafúľaná
stredom olejová čiara.

Stopka ho už nezastaví
a pre spravodlivosť, brána.

Takto žiť si budú svinky
vrstviť svoje huspeninky
až kým strávia všetky zvyšky
a vylúčia ich na nás z výšky.

Vydržať tú chvíľu žiaľu
dych držať pod ryskou kalu.

Vydržať;

a tak ako rašelina zreje
tichou kliatbou trsy hriať

vyrastú raz v strmom brehu
puk vyženú prúty hnevu
z pohnojenej zemi.

Nech si teda žerie skvosty
nech si rýpe, nech sa hostí

nech si prsty krátke zviera
do brokátu poutiera.

Kým je v chlieve.
kým mu trávi
kým je zdravý
kým je fit

vytrvať a odvážiť sa
na váhu ho postaviť.

Už ho vážia, už je iný
od nerestí, od tej špiny
očistiť by chcel si dlane
núka libru huspeniny.
Brav je vinný
všetko márne.

Dozrel čas a aká žalosť?
Dozrie čas keď nenažranosť
napokon sa šunkou stane.