Nie všetko čo rýchlosť tratí
útek zhatí,
Menej blata, sadzí, smetí
Pristane ti na perutí
(áno, medzi lopatkami)
Nohou brodíš, pluhom ryješ,
na okrese, na okruhu,
Kolesá čo silou derieš,
v ľavom pruhu,
v trení divom, stavíš život
odpor rastie, zrak sa kalí,
za svet platíš okamihom
cesta je cieľ, cieľ je malý?
dookola?
Kolesá sú roztočené,
mokré trasy,
súchý zrak,
úmerne si tričká špiníš,
blato z cesty sa ti vráti,
blato, decht a smola.
Tak veľmi niečo cítiť chcem moci chvenie, plameň, hnev nech nie som sám na seba len. Ak mi teda cítiť dáš masný krajec, na ňom zášť, zaplatím ti za cit spúrny do zvončeka meďou, a hlasom do urny.
Mäkké svetlo presakuje korytom budúcich vrások vrstevnicou starých pých lupeňami horkých lások, do priesvitna vyschnutých. V kotúčoch ich zvitky tlejú v koncentráte pušných pár vlhnú dychom petroleju spomínajú na požiar. Lupene raz také vzácne popolom sú tvojich líc všetky valce srdca pracne fúkajú ho do ulíc Žhavým svitom explózie do duše si sadne kľud novým [...]
hon múz nahnané sú v úzkej bráne, v dvore, v stráni, v rokline múzy čo nám ženú kolá. Pravda o nás holá. Čím viac je sonet krvavejší tým viac my sme zdravší.
Celá debata | RSS tejto debaty