vedno odkiaľ vietor fúka držať seba, púšťať bohov, ukojiť si túžbu slepú, po krku vždy siaha ruka toho, čo sám si nenahmatá tepu.

koľko kalu koľko kvásku za noc pribudne ponad rysku cez okraje lejeme ho do studne.

mentalita prezretá cítiť ako hnednú kraje od okraja po okraj dozreli sme, pravda zlatá no nezastavili sme tam.

nechajte žrať perly sviniam len

Tak veľmi niečo cítiť chcem moci chvenie, plameň, hnev nech nie som sám na seba len a do suchých korýt dlaní mŕtve ticho, suchá zem. Vykúp ma ty cudzia zášť, vykúpem sa v pene jej tej radosti pichľavej tej čo účty iných ráta tej čo zvalí druha, brata. Vykúp ma ty cudzia zášť. Srdce zaraz poskočí si za ten pohľad iných chmúrny za ich vredy hej, za tie rád hodím […]

Koľko stehov koľko nití kým breh sa vráti k brehu, koľko peny z ústia kypí z nevlastného hnevu.

V hlbinách kde sadá íl výrom čo sa točí premietaš si nemý film jeho lúč derie sa dymom divých makov štipľavým. Trať hľadá si kúdeľami plápolajúc, hbitý sln v úzkom spektre osciluje farba krátkych dĺžok vĺn. Uzavretý v tomto svete zavrieš okná do ulíc z hĺbky dýchaš spálenisko počernelých makovíc. Ťažko nesú motív básne šírky plátna, sumy nití do […]

Nádražím vpred, priamo v osi, pritom stále v kruhu, nepríjemné jedincovi, primerané druhu.

Vyliali sa vody Zaliali sa brehy Hebkým dychom šumu Sladkou penou nehy Šepotom o vodnom kvete O túlaní O planéte Vrýva sny o putovaní Prstom do žuly. Prúdy spodné temné sily Pootvoria skale žily Do triedenia drahých kovov Za svitu sa obuli. Bralo púšťa nitky rúd Polo slepo, polo v snách Draho platí za prelud Precitnutie príde, krach. Až už vlnu tlačí vlna Proti […]

Nie všetko čo rýchlosť tratí útek zhatí, Menej blata, sadzí, smetí Pristane ti na perutí (áno, medzi lopatkami) Nohou brodíš, pluhom ryješ, na okrese, na okruhu, Kolesá čo silou derieš, v ľavom pruhu, v trení divom, stavíš život odpor rastie, zrak sa kalí, za svet platíš okamihom cesta je cieľ, cieľ je malý? dookola? Kolesá sú roztočené, mokré trasy, súchý zrak, […]